REAKCIA SLOVENSKEJ INŠPEKCIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA NA OBVINENIA LV VLK
Dátum: 11. 04. 2022
Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) sa dôsledne zaoberala všetkými podnetmi Lesoochranárskeho zoskupenia VLK (LZ VLK), ktoré mali poukazovať na údajné porušovanie druhovej ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) týkajúcich sa vykonávania lesohospodárskej činnosti na lesných pozemkoch v katastrálnych územiach Olejníkov, Hertník a Livov. Dotknuté lesné pozemky sú súčasťou Chráneného vtáčieho územia Čergov s najnižším, teda prvým stupňom ochrany, resp. sú súčasťou aj rovnomenného územia európskeho významu, na ktorom sa uplatňuje druhý stupeň ochrany. Predmetné územie sa nachádza v blízkosti sídla LZ VLK a neďaleko sa nachádza súkromná prírodná rezervácia Vlčia, ktorá leží na pozemkoch patriacich práve LZ VLK a je jeho členmi často navštevovaná. Máme za to, že z týchto dôvodov je záujem LZ VLK prirodzene koncentrovaný na toto územie.
Podmienky druhovej ochrany upravuje v zákone o ochrane prírody a krajiny celá druhá hlava jeho tretej časti. Vo vzťahu k chráneným druhom živočíchov, ustanovenie § 35 zákona o ochrane prírody a krajiny zakazuje napríklad ich úmyselné zraňovanie, úmyselné usmrcovanie ale aj úmyselné rušenie najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie. Na základe podnetov LZ VLK, ktoré mali nasvedčovať porušovanie ustanovenia § 35 zákona o ochrane prírody a krajiny, SIŽP vykonala početné množstvo úkonov smerujúcich k preukázaniu uvádzaného porušenia zákona o ochrane prírody a krajiny. SIŽP vykonala niekoľko miestnych ohliadok, vyžiadala si stanoviská a vyjadrenia príslušných orgánov ochrany prírody, orgánov lesného hospodárstva, orgánov štátnej vodnej správy, príslušnej vodárenskej spoločnosti, ale aj územne príslušnej zložky odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny (ŠOP SR), ktorá vo svojom územnom obvode zabezpečuje starostlivosť o osobitne chránené časti prírody a krajiny. Ak má SIŽP má konštatovať porušenie ustanovenia § 35 zákona o ochrane prírody a krajiny, musí jednoznačne preukázať a objasniť všetky okolnosti za akých k porušeniu zákazov druhovej ochrany došlo, teda kto, kedy a kde mal aký druh živočícha zraniť/usmrtiť/vyrušiť. V súvislosti so správnou aplikáciou ustanovenia § 35 zákona o ochrane prírody a krajiny sa v tomto prípade SIŽP v septembri 2021 obrátila na Sekciu ochrany prírody a biodiverzity Ministerstva životného prostredia SR so žiadosťou o usmernenie. Doteraz však SIŽP žiadnu odpoveď neobdržala.
Na základe informácií, ktoré LZ VLK vo svojich podnetoch zaslalo SIŽP a ani na základe zistených podkladov nebolo možné potvrdiť domnelý záver LZ VLK, že ťažbou dreva na lesných pozemkoch obhospodarovateľom lesa dochádza k porušovaniu podmienok druhovej ochrany podľa ustanovenia § 35 zákona o ochrane prírody a krajiny. Zároveň, SIŽP si nie je vedomá žiadneho vyjadrenia, z ktorého by vyplývalo, že v skúmanom území sa nenachádza žiadny chránený druh, ako to uvádza LZ VLK. Považujeme za potrebné uviesť, že LZ VLK podal v tejto veci niekoľko takmer totožných podnetov, rozdiely v nich spočívali jedine v tom, že ťažba mala prebiehať v inom lesnom dielci či poraste. LZ VLK takýmto konaním zahlcuje SIŽP podaniami, ktoré jej neumožňujú zamerať sa na možno závažnejšie formy porušovania zákona o ochrane prírody a krajiny, a ktoré nemôžu dosiahnuť ním želaný cieľ, a to zvýšenie ochrany dotknutých pozemkov v ktorých ťažba, prekážajúca LZ VLK, prebieha. Máme za to, že ak má LZ VLK skutočný záujem o dôsledné dodržiavanie zákona o ochrane prírody a krajiny v nimi sledovanom území, bolo by vhodné, keby jeho členovia efektívne prispeli k ochrane predmetného územia a prihlásili sa do radov dobrovoľných členov stráže prírody podľa zákona ochrane prírody a krajiny a takýmto spôsobom pomáhali k ochrane prírody a krajiny.
Nad rámec uvedeného si dovoľujeme poukázať na prepojenie vnútroštátnej legislatívy s európskymi smernicami, konkrétne so smernicou o biotopoch a smernicou o vtákoch. Dosiahnutie priaznivého stavu druhov, respektíve ich biotopov, je jedným zo základných cieľov týchto smerníc a každý členský štát ich dosiahnutie má zaručiť vnútroštátnou právnou úpravou, v tomto prípade zákonom o ochrane prírody a krajiny. V prípade, že by tieto ciele boli ohrozené činnosťami, ktoré priamo neporušujú ustanovenia o druhovej ochrane tak ako ich definuje § 35 zákona o ochrane prírody a krajiny, je možné aj tieto iné, ustanovením § 35 zákona o ochrane prírody a krajiny neregulované činnosti, obmedzovať osobitnými inštitútmi ustanovenými napríklad v § 4, § 8 či § 28 zákona o ochrane prírody a krajiny. SIŽP však nie je orgánom príslušným konať podľa týchto ustanovení.
Napríklad ustanovenie § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny umožňuje podmieniť súhlasom okresného úradu v sídle kraja vykonávanie činnosti, ktorou môže v území európskej sústavy chránených území dôjsť k poškodeniu, alebo zničeniu biotopov, či chránených druhov, prípadne ktorou môže dôjsť významnému vyrušovaniu týchto druhov v ich prirodzenom vývine. To však platí pod podmienkou, že dotknutá osoba (vykonávajúca predmetnú činnosť) bola na to vopred upozornená. Na tento postup SIŽP upozornila príslušný okresný úrad v októbri 2021. Ohľadne informácií o výskyte chránených druhov ustanovenie § 56 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny umožňuje okresnému úradu v sídle kraja, ak hrozí zánik biotopov alebo ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov alebo zhoršenie ich stavu, nariadiť ich nevyhnutný prieskum, výskum a monitoring a zároveň určiť oprávnenú osobu na jeho vykonanie. Okresný úrad v sídle kraja môže tiež rozhodnúť, že náklady spojené s vykonaním takéhoto prieskumu, výskumu a monitoringu hradí ten, kto svojou činnosťou spôsobil ohrozenie biotopov alebo ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov alebo zhoršenie ich stavu. Aj na toto SIŽP listom z októbra 2021 upozornila príslušný okresný úrad aj na takúto možnosť konania.
SIŽP ako štátny orgán môže konať len tak, ako jej to zákon umožňuje. Zastávame názor, že z hľadiska kompetencií SIŽP sme v tejto veci vykonali nielen to, čo nám zákon umožňuje, ale našou aktivitou sme sa snažili zájsť ďaleko za hranice bežného vybavovania veci. Informácie zverejňované LZ VLK na sociálnej sieti facebook považujeme za tendenčnú snahu vyprovokovať štátne orgány k nesystémovému lapsusu či excesu pri aplikácií zákona. SIŽP nie je jediným štátnym orgánom ochrany prírody a krajiny, prostredníctvom ktorého je vykonávaná štátna správa podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, a v prípade úprimného záujmu o osobitne chránené časti prírody a krajiny je potrebné sa s podaniami obracať aj na ostatné vecne príslušné orgány.