O nás

Koncepcia pre ďalšie smerovanie Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) 

Róbert Ružička, generálny riaditeľ SIŽP, august 2018

SR má v kontexte legislatívneho prostredia EÚ solídny environmentálny právny základ. Jeho uplatňovanie však prináša veľké výzvy, ktoré sú spojené s pretrvávajúcimi environmentálnymi problémami ako zlé ovzdušie v mestách, difúzne znečisťovanie vody, neuspokojivé spracovanie odpadu či úbytok druhov a biotopov. Závažná je aj frekvencia environmentálnej kriminality.[1] Podľa odhadov vedie neuplatňovanie predpisov ročne k nákladom vo výške 50 miliárd eur[2]. Lepšie vykonávanie existujúcich predpisov môže priniesť mnoho pozitív bez potreby novej legislatívy. Vyžaduje si to okrem iného dodržiavanie environmentálnych pravidiel v praxi, t. j. aby si priemyselní aktéri, dodávatelia energií, vlastníci pozemkov a ďalší „zodpovední“ plnili environmentálne záväzky spojené s ich činnosťami.

Slovensko v súčasnosti čelí mnohým environmentálnym výzvam. Len samotné znečistenie ovzdušia vedie u nás k viac ako 5 000 predčasných úmrtí ročne. Environmentálne problémy majú pritom stále väčší vplyv na ekonomiku, zamestnanosť ale aj komfort života obyvateľov. Okrem toho, podobne ako na celom svete, Slovensko zasahuje klimatická zmena a spôsobuje vážne environmentálne, ekonomické a zdravotné problémy. 

S ohľadom na vyššie uvedené je preto stále väčší dopyt po riadnom uplatňovaní a presadzovaní legislatívnych pravidiel. V tomto smere je nesmierne dôležitá úloha štátu, aby v súlade s požiadavkami európskej smernice 2008/99/ES realizoval svoju donucovaciu funkciu spôsobom, že bude ukladať účinné, primerané a odradzujúce sankcie za substantívne neoprávnené zásahy do zložiek životného prostredia.

Hoci je spoločenský dopyt aj po vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti za poškodzovanie životného prostredia, hlavné bremeno zabezpečenia plnenia povinností na tomto úseku spočíva na orgánoch štátnej správy v rámci vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti za správne delikty. Na Slovensku je hlavným realizátorom tejto úlohy SIŽP. SIŽP je dôležitým orgánom pri presadzovaní environmentálnej legislatívy do praxe, resp. pri zhmotňovaní environmentálnych požiadaviek na čistejšie technológie aj prostredníctvom vydávania integrovaných povolení pre priemysel. Vyplýva to z kompetencií tohto odborného kontrolného orgánu, ktorý vykonáva štátny dozor a ukladá pokuty vo veciach starostlivosti o životné prostredie a vykonáva miestnu štátnu správu na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia.

Je potrebné zdôrazniť, že žiadne zmeny a doplnenia relevantnej právnej úpravy nemôžu zvýšiť účinnosť ochrany, pokiaľ stanovené pravidlá nebudú v praxi uplatňované dostatočne efektívne a systematicky. Nízke sankcie môžu byť zo strany delikventom považované za náklady spojené s prevádzkovou činnosťou a najmä niektorým podnikateľským subjektom sa viac „oplatí“ platiť pokuty ako zaviesť opatrenia, ktoré by zaistili súlad s požiadavkami právnej úpravy. Na druhej strane, ak je pokuta stanovená neadekvátne vysoko, môže byť pre sankcionovaný subjekt likvidačná. Pokuty by však vždy mali uložené aspoň v takom rozsahu, aby prevýšili náklady potrebné na dodržiavania požiadaviek stanovených právnymi predpismi. 

Účinnejšie presadzovanie práva ide ruka v ruke s potrebou zvyšovania spoločenského povedomia o škodlivosti environmentálnych deliktov, ktoré je stále nízke, rovnako ako je nízka miera morálneho odsúdenia. Ochrana životného prostredia a jeho zložiek je stále pre veľkú časť spoločnosti kategóriou veľmi vzdialenou, resp. abstraktnou, pričom obetiam iných druhov trestnej činnosti, napr. majetkovej alebo proti životu a zdraviu, sa prikladá oveľa vyšší význam. Pritom plné uplatňovanie environmentálnych právnych predpisov a ich dôsledné uplatňovanie prináša nielen ekologické, ale aj ekonomické benefity, keďže ochrana životného prostredia, či racionálne využívanie zdrojov nie sú prekážkou ekonomického rastu. Preto je dôležité systematicky pracovať aj v tejto oblasti.  Environmentálne delikty obvykle nemajú konkrétnu obeť v podobe fyzickej osoby, ktorá by mohla ohlásiť trestný čin. V tomto segmente majú svoje nezastupiteľné miesto občania a mimovládne organizácie na ochranu životného prostredia, ktorí mnohokrát upozorňujú a dávajú podnety administratívnym a trestnoprávnym orgánom. Z tohto dôvodu je potrebné uľahčiť ich prístup  k zasielaniu podnetov o nezákonných činnostiach a ich zapojenie do administratívnych konaní.

S ohľadom na vyššie uvedené a s cieľom zefektívniť činnosť SIŽP, ktorá má v oblasti ochrany životného prostredia významné a nezastupiteľné miesto, je nižšie uvedený súbor strategických cieľov pre nadchádzajúce obdobie, s ohľadom na potenciál tejto inštitúcie pre ochranu a zlepšenie životného prostredia, a tým aj zdravia ľudí: 

Vízia SIŽP: Čisté, zdravé a dobre chránené životné prostredie podporujúce trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti a ekonomiky.

Misia SIŽP: Chrániť a zlepšovať životné prostredie ako cenné aktívum pre občanov SR. Efektívna ochrana zdravia ľudí a životného prostredia prostredníctvom povoľovacej činnosti SIŽP a výkonu štátneho dozoru nad dodržiavaním právnych predpisov v oblasti práva životného prostredia.

Strategické ciele SIŽP pre obdobie 2018 -2022:

Ciele

Úlohy

Výsledky/Čo chceme dosiahnuť v horizonte 2018-2022

Zmeniť

1. Dôveryhodný 

inšpekčný a 

povoľovací orgán

Dôsledné uplatňovanie a presadzovanie environmentálnych predpisov vo všetkých hlavných oblastiach pôsobenia SIŽP (ovzdušie, voda, odpadové hospodárstvo, ochrana prírody a krajiny, biologická bezpečnosť, integrované povoľovanie a kontrola).

Porušovanie environmentálnych predpisov nebude ekonomicky atraktívne.

Napomôcť k plneniu cieľov vyplývajúcich z legislatívy EÚ pre odpady, ochranu ovzdušia a prírody. Zlepšenie stavu životného prostredia v SR a manažmentu odpadového hospodárstva.

Redukovanie environmentálnych rizík v priemyselných zariadeniach povolených na základe integrovaných povolení SIŽP.

Uviesť do reálneho života legislatívne postavenie SIŽP ako rozhodujúceho orgánu pri presadzovaní environmentálnej legislatívy. 

2. Efektívny orgán postihovania environmentálnych deliktov

Prispôsobiť finančné a ľudské zdroje na adresné inšpekčné intervencie.

Posilňovať schopnosti a kapacity  inšpektorov SIŽP.

Účinná spolupráca s MŽP SR a rezortnými organizáciami a so zainteresovanými subjektmi, najmä s policajnými orgánmi a prokuratúrou.

Využívanie informačných systémov v rezorte, najmä nový informačný systém v odpadovom hospodárstve (MŽP SR) pre lepšiu evidenciu a pohyb odpadov.

Uľahčiť zasielanie podnetov a zapojenie verejnosti do ochrany a zlepšenia životného prostredia, prostredníctvom jednoduchého on-line systému.

Podpora väčšieho povedomia o vplyve kvality životného prostredia na ľudské zdravie.

Inšpekčná činnosť bude popri riešení mimoriadnych závažných prípadov, zameraná na podstatné defekty v ochrane jednotlivých zložiek životného prostredia a v systéme odpadového hospodárstva. 

Transparentné konania a hladký prístup verejnosti k zasielaniu podnetov a informovanie o výsledkoch kontrol a právoplatných rozhodnutí SIŽP.

Hľadať vo vnútri organizácie najefektívnejšie využitie ľudských zdrojov.

Ukladanie pokút, ktoré budú proporčné k miere porušenia právneho predpisu a zároveň budú spĺňať nielen represívnu, ale aj výchovnú a preventívnu funkciu pre ostatných, t. j.  takým spôsobom, že budú dostatočnou motiváciou pre rešpektovanie enviro predpisov, či k prechodu na efektívnejšie zariadenia. 

3. Reagujúci na kľúčové 

environmentálne výzvy SR

Za najväčšie súčasné problémy životného prostredia na Slovensku možno považovať odpadový manažment, kvalitu ovzdušia a ochranu lesných ekosystémov. V tejto súvislosti vyplývajú pre SR z aktuálnej legislatívy EÚ veľmi ambiciózne ciele pre znižovanie emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia do roku 2030 a ďalej rovnako ambiciózne ciele pre zvyšovaniu objemu recyklácie komunálneho odpadu (60% do r. 2030 a 65% r. 2035) a obalov a zníženie objemu skládkovania odpadov na úroveň 10% do r.2035. 

Povoľovacia a rozhodovacia činnosť SIŽP bude v súlade s environmentálnou stratégiou MŽP SR do roku 2030,  legislatívou EÚ a SR, týkajúcej sa najmä odpadového hospodárstva, ovzdušia a zmeny klímy. 

SIŽP nebude podporovať svojou rozhodovacou činnosťou skládkovanie a prevádzkovanie technológií s vysokými emisiami znečisťujúcich látok do ovzdušia a ďalších zložiek životného prostredia.

Vydávanie integrovaných povolení na ďalšie prevádzkovanie skládok v limitovanou rozsahu s cieľom dosiahnuť recyklačné ciele a ambície pre zníženie skládkovania podľa EU leg. do roku 2035. 

Uzatvorenie všetkých starých skládok, ktoré nesplnili požiadavky smernice EP a Rady o skládkach odpadu a pre ktoré je proti SR vedené zo strany EK  konanie o porušení povinnosti (tzv. infringement proces), kde SR hrozí uloženie sankcií obdobne ako v prípade skládky Považský Chlmec. Definitívne uzatvorenie skládky Považský Chlmec v čo najskoršom možnom termíne (pozn. v decembri 2018 bola táto skládka definitívne uzavretá).

4. Zlepšenie organizačného

fungovania a medzinárodnej spolupráce

Posilnenie vnútorného právneho servisu a medzinárodnej spolupráce SIŽP, za účelom podpory kvality procesov SIŽP a medzinárodnej spolupráce, najmä so sieťou IMPEL[3] a EK[4]

Prehodnotenia územného rozsahu jednotlivých inšpektorátov    v rámci SR, za účelom zefektívnenia činnosti a priblíženia k občanom. V tejto súvislosti napr. Inšpektorát Košice s pôsobnosťou pre celý Východoslovenský kraj, sa javí byť ako veľmi veľký (pozn. aktuálne je v jednaní zriadenie stáleho pracoviska v Spišskej Novej Vsi).

Rozhodovacia činnosť SIŽP s minimalizáciou dôvodov pre zrušenie a vrátenie rozhodnutí SIŽP na ďalšie konanie zo strany súdov SR.

Aktívna participácia na medz. projektoch IMPEL a EK, výmena skúseností, budovanie znalostí.

Vytvorenie vnútorného právneho servisu (pozn. od 1.10.2018 boli zriadené právne oddelenia na jednotlivých inšpektorátoch, ktoré s účinnosťou od 1.1.2020 začnú viesť správne konania o uložení pokuty). 

Začať využívať projekty IMPEL, najmä IMPEL Review Initiative Tool (IRI), prostredníctvom ktorého si ČŠ vymieňajú znalostí v špec. oblastiach a rastie ich odborná pripravenosť a expertíza (pozn. v júni 2019 bolo na SIŽP zorganizované prvé podujatie).

Lídrom v oblasti environmentálneho dokazovania a vedomostí

Realizovať plný potenciál a vedomostí SIŽP, zručností, odbornosti a regionálnej prítomnosti ako kľúčových národných zdrojov pri ochrane životného prostredia a ľudského zdravia.

Včasné, na dôkazoch založené environmentálne hodnotenie, informovanie politického vedenia na národnej, regionálnej a miestnej úrovni o aplikácií právnych predpisov v praxi, podávanie podnetov pre účinnejšiu legislatívu. Lepšie poskytovanie on-line, aktuálnych a dostupných informácií o šetrení jednotlivých prípadov závažných znečistení a zhoršovaní životného prostredia a upovedomovanie o ich výsledkoch. 

[1]              Spojené odhady OECD, Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), programu UNEP a INTERPOLu k peňažnej hodnote celkovej environmentálnej kriminality ukazujú, že tento typ kriminality sa radí medzinárodne na štvrtú priečku.

[2]              http://ec.europa.eu/environment/enveco/economics_policy/pdf/report_sept2011.pdf. Tieto náklady zahŕňajú okrem iného náklady na životné prostredie a zdravie, nerealizované prínosy v ekologických odvetviach, narušenia trhu a administratívne náklady pre priemysel.

[3] European Union Network for the Implementation and Enforcement of Environmental Law - medzinárodná nezisková organizácia, ktorá združuje európske orgány, zamerané na implementáciu a presadzovanie práva v oblasti životného prostredia. Ciele IMPEL: implementácia environmentálnej legislatívy EU, medzinárodná spolupráca, výmena skúseností a informácií a efektívnejšia aplikácia práva v oblasti životného prostredia

[4] Implementácia Akčného plánu EÚ pre environmentálny súlad